Dana Bleyová
Dana Bleyová sa narodila v Bratislave v roku 1954.
Absolvovala štúdium propagačnej grafiky na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v roku 1979 ukončila štúdium úžitkovej grafiky na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 1991 študovala fotografiu na Institutu výtvarné fotografie SČF (neskôr Institut tvůrčí fotografie) pri Slezskej univerzite v Opave, kde potom šesť rokov pôsobila ako pedagóg grafického designu.
Úžitkovej grafike s uplatnením fotografie sa začala venovať ešte pred maturitou a dodnes tvorí grafické diela pre rôzne podujatia nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, kam sa v roku 1992 presťahovala.
Určitú dobu sa podieľala na vytváraní audiovizuálnych programov napr. pre Agrokomplex Nitra, Múzeum SNP v Banskej Bystrici, Múzeum v Trebišove, Meoptu Praha a i. Svoje skúsenosti zúžitkovala od základov - kreslenie scenárov, riešenie titulkov až po vytvorenie farebných diapozitívov, scenára, výberu hudby a réžie.
Navrhla a realizovala tiež niekoľko prác – fotoobrazov pre Slovkoncert, MDKO v Bratislave, Polikliniku pre železničiarov v Bratislave a Mestskú knižnicu v Benešove.
Vyskúšala si aj prácu v animovanej tvorbe ešte počas štúdia a neskôr vytvorila film „Krídla“ v réžii E. Slavíkovej, ocenený za výtvarné riešenie s netradičným použitím fotografie.
V Čechách sa na desať rokov stala grafičkou známeho mesačníku Fotografie-Magazín, venovala sa reštaurovaniu starých fotografií a grafického designu pre rôzne fotografické podujatia (Praha fotografická, Czech Press photo, Fotografická publikace roku atď.).
Vystavovať začala po skončení štúdia na tzv. kolektívnych výstavách Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave, potom na spoločných výstavách grafikov a fotografov na Slovensku a neskôr v Čechách (Autoportrét, Nezapomenutelní absolventi, Salón benešovských umělců).
Prvú samostatnú výstavu mala v roku 1982 vo Filmovom klube v Bratislave, neskôr v Ostrave, v roku 1993 v Žďári nad Sázavou, v roku 1994 v Benešove pri Prahe a v Kladne, v roku 1996 v Mariánskych Lázniach.
Po sedemnásťročnom pobyte v Čechách sa po návrate do Stupavy neďaleko Bratislavy, predstavila samostatnou výstavou s názvom „Fotoobrazy ...nad gauč aj ku kobercu” v roku 2014 v miestnej synagóge. Výstava bola akýmsi zhrnutím jej doterajšej tvorby.
V bratislavskej UMELKE o dva roky neskôr využila kombináciu fotografického obrazu s grafickým dotvorením a farebnou štylizáciou. Výsledkom boli obrazy, obrázky, portréty, akty, zátišia a kompozície z prírodných motívov, v ktorých hravý princíp povýšila na vizuálne zrelé diela.
Súčasná výstava v Galérii CIT v Bratislave uzatvára jej dlhodobý projekt fotografovania vlastných portrétov v priestoroch anglických toaliet. Začal pred desiatimi rokmi fotografiou v dámskej toalete anglického zámočku, ktorá ju uchvátila svojou zlatou trblietavou mozaikou. Keď sa po viacerých rokoch do Anglicka znovu vrátila (a tiež pretože nosila fotoaparát neustále pri sebe!), už neodolala a „sportrétovala sa” v každej dámskej toalete, ktorú navštívila. Spočiatku sa snažila využiť moment, kedy sa tam nik iný nenachádzal, neskôr už zachytávala aj ostatné ženy...
Vznikol tak súbor niekoľkých stoviek fotografií, z ktorých malú časť vystavuje v tejto galérii.
Určitú dobu sa podieľala na vytváraní audiovizuálnych programov napr. pre Agrokomplex Nitra, Múzeum SNP v Banskej Bystrici, Múzeum v Trebišove, Meoptu Praha a i. Svoje skúsenosti zúžitkovala od základov - kreslenie scenárov, riešenie titulkov až po vytvorenie farebných diapozitívov, scenára, výberu hudby a réžie.
Navrhla a realizovala tiež niekoľko prác – fotoobrazov pre Slovkoncert, MDKO v Bratislave, Polikliniku pre železničiarov v Bratislave a Mestskú knižnicu v Benešove.
Vyskúšala si aj prácu v animovanej tvorbe ešte počas štúdia a neskôr vytvorila film „Krídla“ v réžii E. Slavíkovej, ocenený za výtvarné riešenie s netradičným použitím fotografie.
V Čechách sa na desať rokov stala grafičkou známeho mesačníku Fotografie-Magazín, venovala sa reštaurovaniu starých fotografií a grafického designu pre rôzne fotografické podujatia (Praha fotografická, Czech Press photo, Fotografická publikace roku atď.).
Vystavovať začala po skončení štúdia na tzv. kolektívnych výstavách Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave, potom na spoločných výstavách grafikov a fotografov na Slovensku a neskôr v Čechách (Autoportrét, Nezapomenutelní absolventi, Salón benešovských umělců).
Prvú samostatnú výstavu mala v roku 1982 vo Filmovom klube v Bratislave, neskôr v Ostrave, v roku 1993 v Žďári nad Sázavou, v roku 1994 v Benešove pri Prahe a v Kladne, v roku 1996 v Mariánskych Lázniach.
Po sedemnásťročnom pobyte v Čechách sa po návrate do Stupavy neďaleko Bratislavy, predstavila samostatnou výstavou s názvom „Fotoobrazy ...nad gauč aj ku kobercu” v roku 2014 v miestnej synagóge. Výstava bola akýmsi zhrnutím jej doterajšej tvorby.
V bratislavskej UMELKE o dva roky neskôr využila kombináciu fotografického obrazu s grafickým dotvorením a farebnou štylizáciou. Výsledkom boli obrazy, obrázky, portréty, akty, zátišia a kompozície z prírodných motívov, v ktorých hravý princíp povýšila na vizuálne zrelé diela.
Súčasná výstava v Galérii CIT v Bratislave uzatvára jej dlhodobý projekt fotografovania vlastných portrétov v priestoroch anglických toaliet. Začal pred desiatimi rokmi fotografiou v dámskej toalete anglického zámočku, ktorá ju uchvátila svojou zlatou trblietavou mozaikou. Keď sa po viacerých rokoch do Anglicka znovu vrátila (a tiež pretože nosila fotoaparát neustále pri sebe!), už neodolala a „sportrétovala sa” v každej dámskej toalete, ktorú navštívila. Spočiatku sa snažila využiť moment, kedy sa tam nik iný nenachádzal, neskôr už zachytávala aj ostatné ženy...
Vznikol tak súbor niekoľkých stoviek fotografií, z ktorých malú časť vystavuje v tejto galérii.
